Ťažba a spracovanie dreva patrili od nepamäti k hlavným zdrojom obživy obyvateľov slovenských hôr. Začiatkom minulého storočia však kapacita a aj kvalita dopravy dreva tradičným spôsobom, splavovaním, prestávala stačiť potrebám rastúceho priemyslu krajiny. Bolo nutné zabezpečiť dostatočnú kapacitu a plynulosť dopravy dreva počas celého roka. Lesnaté, dlhé a tiahle doliny Karpatského oblúka predstavovali ideálny terén na výstavbu v tej dobe jediného skutočne efektívneho dopravného systému – lesnej železnice. Boli to vlastne akési zmenšeniny klasických železníc. Ich rozchod bol užší, z dôvodov lepšej prispôsobivosti terénu a nižších stavebných nákladov, najčastejšie 760 mm. Začínali väčšinou pri píle alebo „veľkej železnici“ v údolí význačnejších vodných tokov a ich vetvy viedli pozdĺž prítokov do ostatných dolín povodia. Jednotlivé lesné železnice dosahovali rôznu dĺžku a technickú dokonalosť. Niektoré z nich boli technickými unikátmi. Napríklad prvá elektrifikovaná lesná železnica v strednej Európe v Ľubochni z roku 1904 alebo úvraťové úseky lesných železníc v Lednických Rovniach a Vychylovke. V období zlatého veku lesných železníc, teda v prvej polovici dvadsiateho storočia, bolo na území Slovenska asi štyridsať lesných železníc rôznych kategórií. Od niekoľkokilome­trovej až po rozsiahle dopravné systémy s pravidelnou verejnou osobnou prepravou.

Jej čaro Slovensku závidí celý vyspelý železničný svet

Slovenské Rudohorie bolo a je častým cieľom mojich ciest. A tak som sa začiatkom osemdesiatych rokov ocitol v Čiernom Balogu krátko po zrušení Čiernohronskej úzkokoľajnej železničky. Našťastie som už o nejaký čas mohol sledovať, a to aj veľmi zblízka, ako tento technický unikát vstáva z mŕtvych. Veľa mojich kamarátov totiž študovalo na Vysokej škole dopravnej v Žiline a niektorí z nich dodnes robia viac ako všetko pre to, aby táto malebná úzkokoľajná dráha, ktorej čaro Slovensku závidí celý vyspelý železničný svet, robila radosť nielen na svoju vlasť hrdým Slovákom, ale aj tisíckam zahraničných turistov. Okrem pravidelných jázd Čiernohronská železnička ponúka počas celého roka mimoriadne jazdy historickým vláčikom so zastávkami na fotografovanie na trase Chvatimech – Čierny Balog – Vydrovo. Vláčik je ťahaný motorovou lokomotívou (maximálna kapacita 300 osôb), za príplatok parnou lokomotívou (maximálna kapacita 300 osôb) alebo motorovým vozňom M21 004 (kapacita 70 osôb), je možné vyskúšať si aj drezinu. Počas jazdy vláčikom sa môžete občerstviť v bufetovom vozni. Súpravy všetkých mimoriadnych vlakov začínajú a končia v Čiernom Balogu.

• www.chz.sk