Eliminovat bezpečnostní rizika na území České republiky
Před hlavní lázeňskou a turistickou sezonou Všudybyl požádal o rozhovor náměstkyni ministryně pro místní rozvoj České republiky pro řízení Sekce regionálního rozvoje Ing. Kláru Dostálovou.
Před hlavní lázeňskou a turistickou sezonou Všudybyl požádal o rozhovor náměstkyni ministryně pro místní rozvoj České republiky pro řízení Sekce regionálního rozvoje Ing. Kláru Dostálovou.
LIPTOUR
je špecialistom na REGIÓN TATRY so sídlom v Liptovskom Mikuláši a
pobočkami v Ružomberku a Poprade. Zároveň je univerzálnou cestovnou
kanceláriou. Už sedemnásty rok sa zaoberá všetkými oblasťami cestovného
ruchu. V rámci incomingu, ktorý je nosným segmentom, poskytuje na Slovensku
každoročne servis tisíckam turistov. Najmä tým, ktorí prichádzajú do
Nízkych a Vysokých Tatier. Je osvedčený a odskúšaný partner
zahraničných touroperátorov z európskych, ázijských aj zaoceánskych
krajín. Pre ich klientov a pre individuálnych zákazníkov, ktorí v čoraz
väčšej miere využívajú rezervácie služieb po internete, zabezpečuje
komplexné služby, transfery, programy, stravovanie a ubytovanie v kvalitných
(partnerských aj vlastných) zariadeniach. Ďalšou, dôležitou činnosťou
LIPTOURu je realizácia firemných, predovšetkým pracovných a
timebuildingových podujatí. LIPTOUR je totiž už štvrtý rok IATA
agentúrou. Má silné oddelenie predaja leteniek a dopravných cenín.
V oblasti outgoingu je partnerom a autorizovaným predajcom zájazdov
renomovaných slovenských, českých a zahraničných cestovných
kancelárií.
Za majiteľom a konateľom firmy LIPTOUR, cestovná kancelária
s.r.o., JUDr. Bohušom Palovičom, som prišiel v polovici januára na Liptov,
aby som s ním urobil interview pre tretie vydanie Všudybyla, ktorého hlavnou
témou je pozícia cestovného ruchu vo svete podnikania a jeho vnímanie
spoločnosťou. Nielen pre mňa, ale aj pre mnohých mojich kamarátov a
obchodných partnerov, je Slovensko, osobitne slovenské hory, príroda,
vrátane pozostatkov delty terciérneho mora pod Bratislavou, srdcovou
záležitosťou. No, nie je to vždy len na „Všudybylí toulky“ (pozri
rubrika www.e-vsudybyl.cz) – zbaliť
si spacák a niekedy aj čln a vyraziť na „čunder“ alebo na vodu, na
ramená Dunaja či na Hron, ale čas od času, veľmi radi privítame
pohostinnosť reštaurácií, hotelov a penziónov. A preto zrejme aj dnes je
pre českých turistov Slovensko najnavštevovanejšou destináciou.
Česká klientela je pre slovenský icomingový cestovný ruch mimoriadne
zaujímavá. Už aj vzhľadom k našej spoločnej histórii. Väčšina z nás
s nostalgiou spomína na časy, keď sme žili spoločne v jednom štáte.
Veľa českých turistov po rokoch znova objavuje Slovensko. So Slovákmi
komunikujú bez problémov. Jazyková bariéra neexistuje, možno to bude
problém pre nastupujúce generácie – detí a vnukov. Česi u nás trávia
dovolenky v prijateľnej cenovej hladine, v kultúrne blízkom a priateľskom
prostredí. Cítia sa tu ako doma. Vedomie a znalosť českých turistov
o Slovensku je na vysokej úrovni. Spravidla prichádzajú vopred pripravení.
Vedia kam chcú ísť a čo a kde môžu vidieť. V porovnaní s rusky
hovoriacimi klientami nie sú s nimi veľké starosti. Českí turisti sú pre
slovenský priemysel cestovného ruchu zaujímaví aj tým, že majú záujem
nielen o špičkové zimné a letné termíny, ale často k nám prichádzajú
aj počas medzisezón. Českí turisti sú častými objednávateľmi
doplnkových služieb cestovného ruchu. Svoje pobyty nezriedka kombinujú zo
zážitkovými aktivitami. Sú to hlavne turistické, trekingové aj
horolezecké túry, adrenalínové aktivity ako rafting, paraglaiding, jazda na
koni atď. Veľmi často prichádzajú s vlastnými horskými bicyklami.
LIPTOUR je na trhu od prvých dní po revolúcii.
Vznikli sme v marci 1990 a od začiatku sa špecializujeme na incoming na
Slovensku v oblasti Tatier. LIPTOUR v REGIÓNe TATRY (zahŕňa Vysoké aj
Nízke) disponuje približne tisíc lôžkami. Nosná časť našej činnosti je
v Demänovskej doline, ktorá je dnes viacej známa ako zimné lyžiarske
stredisko Jasná. Ročne poskytujeme služby približne desať tisícom
klientov, ktorí prichádzajú predovšetkým z okolitých krajín
Vyšegrádskej štvorky. Posledné roky registrujeme nárast rusky hovoriacej
klientely z Bieloruska, Ukrajiny a najmä Ruskej federácie. Silné zastúpenie
majú i klienti z nových pribaltických republík. Väčšinu našej
klientely však tvoria českí turisti. Bez ohľadu na pas klientov je
nevyhnutné ponúkať produkty, ktoré ich upútajú, poskytnú im radosť
z príjemne stráveného času. Prírodný potenciál REGIÓNu TATRY je
ohromný. Hory, lesy, čisté životné prostredie s veľmi dobrou sieťou
značených chodníkov, krasové útvary – jaskyne v Demänovskej doline
(Ľadová a Slobody) alebo na druhej strane Chopku (Bystrá) či v Belianskych
Tatrách (Belianska). Hovorí sa, že Slovensku chýba iba more. No, v REGIÓNe
TATRY máme aj to „more“. Naše unikum je to, že v hĺbke dvoch troch
tisíc metrov sú v tejto oblasti horúce minerálne vody, nevyčerpateľný
potenciál dvoch energií, minerálnej vody a tepla. Okrem liečebného
kúpeľníctva (Kúpele Lúčky) toto bohatstvo využívame dnes v cestovnom
ruchu v segmente aquaparkov. Už v časoch spoločného štátu boli známe
termálne kúpaliská v Liptovskom Jáne a vo Vrbove, v posledných rokoch
však vyrástlo niekoľko ďalších aquaparkov. Azda najznámejší je
najväčší aquapark v strednej Európe, Tatralandia. Takisto veľmi
obľúbený je Thermalpark Bešeňová, ktorý minulý rok prešiel veľkou
rekonštrukciou a kde vznikol nový welness areál. Najväčší rozmach ale
v posledných rokoch dosiahol Aquacity Poprad, ležiaci priamo v centre mesta
Poprad. Nemožno zabudnúť na aquapark Meander park Oravice, ktorý je
unikátny tým, že sa do jeho teplých minerálnych vôd dá doslova
dolyžovať. Rozvoj wellnes a aquaparkov prudko ovplyvnil celý systém
podnikateľských aktivít cestovného ruchu v oblasti Tatier. Segment Aqua je
dnes (hlavne v lete a medzisezónach) základným, nosným prvkom na tvorbe
produktu aktívneho turizmu. Pobyt v horúcej minerálnej vode spojený
s množstvom aktivít relaxačného a oddychového charakteru je hlavným
lákadlom. Väčšina turistov k nám prichádza v prvom rade za týmto
produktom. V tejto súvislosti prichodí tiež spomenúť, že LIPTOUR už
minulú sezónu úspešne odskúšal špeciálny package. Ponúkame štvor- a
viacdňové pobyty s ubytovaním podľa požiadaviek klienta v horskom
prostredí s tým, že počas pobytu náš klient navštívi všetky štyri
aquaparky: Aquathermal Bešeňovú, Aquapark Tatralandiu, Aqua City Poprad a
Meander Park na severnej Orave v Oraviciach. Je to veľmi zaujímavý a
atraktívny produkt najmä pre rodiny s deťmi, ktoré majú možnosť
nabažiť sa šantenia vo vode. Je tam veľa toboganov, len v Tatralandii
osemnásť, ak nie viac. Potešujúce je, že ponuka každého z aquaparkov sa
každý rok zlepšuje a rozširuje o nové a nové produkty, napríklad
animačné zážitkové programy pre deti, ale aj pre dospelých. Tešíme sa,
pretože v horizonte piatich rokov, by tu mali vyrásť ďalšie tri až štyri
aquaparky. Možno raz tieto turistické package budú až desaťdňové, aby
naši klienti stihli každý deň iný aquapark. V blízkosti Liptovského
Mikuláša, priamo na vstupe do Demänovskej doliny, v obci Pavčiná Lehota sa
pripravuje výstavba ďalšieho aquaparku. Avšak nemá to byť typický
adrenalínový aquapark. Bude mať skôr podobu wellness park, s dennou
kapacitou dva tisíce návštevníkov.
Čo LIPTOUR a incentívna firemná turistika?
Jedna z línií kongresovej turistiky sa v rámci našej firmy v posledných
rokoch vyvinula vo firemné a incentívne (zážitkové) pobyty, po ktorých je
stúpajúci dopyt. Veľmi často sú ich súčasťou pracovné záležitosti,
napríklad uvádzanie nových modelov automobilov na slovenský trh, rôzne
školenia, výjazdové zasadnutia predstavenstiev spoločností ap. Čo sa týka
relaxačnej a oddychovej časti, v zime je to väčšinou lyžovanie, pravda,
nielen voľné lyžovanie, ale aj lyžiarska či snowboardová škola
s inštruktormi atď. Takéto sústredenia napokon môžu vyvrcholiť
firemnými pretekami s kompletným zabezpečením. Ďalej sú to rôzne
adrenalínové aktivity, napríklad jazda na snežných skútroch, ale aj
recesne ladené podujatia – stavanie a hodnotenie snehuliakov, zábavné
súťaže na snehu atď. Ponuka našich ubytovacích a kongresových kapacít je
veľmi široká. Od komorných trojhviezdičkových penziónov až po
štvorhviezdičkové kongresové hotely, ktoré sú známe aj v Čechách. Nech
sú to Grand hotel Praha v Tatranskej Lomnici vo Vysokých Tatrách alebo Hotel
Grand v Demänovskej Doline. V poslednom období u nás vyrástlo množstvo
kvalitných ubytovacích zariadení. Vzťah prevádzkovateľov a neraz v tej
istej osobe aj majiteľov ubytovacích kapacít, najmä rodinných penziónov
k hosťom, je výrazne proklientsky ladený. Často sa nám od objednávateľov
firemných akcií dostáva požiadavka ubytovávať ich ľudí práve
v penziónoch rodinného typu. V obdobiach medzisezón a počas leta ponúka
LIPTOUR športové aktivity od extrémnych adrenalínových, vrátanie využitia
horského parku Tarzánie a jeho vo výške zavesených lanových
prekážkových trás, až po výsadok účastníkov na timebuildingové akcie
v neznámom teréne a ich návrat plný „nebezpečných“ nástrah do
hotelu – do „základného tábora“ podľa mapy a buzoly, či po takticky
vedené paintballové „bojové operácie“ súperiacich týmov. Vždy, na
základe konzultácií s objednávateľmi, sa tieto firemné hry usilujeme
dopĺňať o spoločenské a kultúrne programy o podtatranský a oravský
folklór. Usporiadali sme tiež koncerty v Demänovských jaskyniach v ich
najväčšom dóme (kde vošlo dvesto ľudí) s Banskobystrickým Dixielandom.
A bol to úchvatný zážitok. Veľmi efektné a vďačné je aj začleňovanie
akčných gastronomických prvkov, napríklad špeciálne zabíjačky, opekanie
baranov ap., v rámci ktorých vťahujeme účastníkov do procesu príprav
i finálnej realizácie. Fantázii sa u nás medze nekladú. Samozrejme
ostražito pri tom dbáme na bezpečnosť klientov, ochranu prírody a
dodržiavaní bezpečnostných pravidiel, vrátanie hygienických.
My Česi, podľa môjho názoru, chodíme na Slovensko hlavne kvôli
Slovensku. Pán Palovič, čo z neho túto zimu LIPTOUR ponúka?
Je to hlavne lyžovanie v Jasnej, Demänovskej Doline. Dnes, počas
priaznivých snehových podmienok, je Jasná bezkonkurenčná. Poskytuje
obrovskú škálu možností. Od najjednoduchších svahov pre začiatočníkov
cez modré, červené a čierne trate až po extrémne lyžovanie. Ďalšia
novinka, ktorá je v Jasnej unikátna, sú freerideové terény s extrémnymi
sklonmi, bez mechanizmami upravovaných tratí. Množstvo zahraničných
turistov vyhľadáva Jasnú už len z tohto dôvodu. Posledná novinka tejto
zimnej sezóny je to, že sa Jasná cez Chopok konečne prepojila s jeho
južnou stranou. Južná strana Chopku je podľa môjho názoru „spiaca
princezná“. Kto ju prebudí a kto otvorí skiregión „Chopok – Juh“,
ten bude kráľom na tomto trhu a určite neobanuje svoje investície. Podmienky
na lyžovanie sú tam absolútne bezkonkurenčné. Zatiaľ tam chýba
infraštruktúra, ale to je vec následných investícií, ktoré sa tam
chystajú, lebo kapitál spontánne napreduje všade tam, kde očakáva svoje
najväčšie zhodnocovanie.
Freeride je dnes aktuálnym fenoménom nielen na Chopku.
Veru, hej. Pred desiatimi rokmi, s nástupom snowboardingu, sa lyžovanie na
dvoch doskách dostalo do problémov. Vyznávači snowboardu boli skôr
voľnomyšlienkári a niekedy až extrémne ladení. Ako protiváha
snowboardistom tak vzniklo carvingové lyžovanie. Stále sa v celom tomto
byznyse rozmýšľalo, akým smerom sa bude lyžovanie uberať. A jeden zo
smerov je voľné – freerideové lyžovanie na neupravených tratiach. Ja som
tiež snowboardista. Kvôli synovi som sa to musel naučiť. Takže minulú zimu
som bol viac na snowboarde ako na lyžiach a určite som bol viac vo freeride
teréne ako na upravených zjazdovkách. Je to nová dimenzia, ktorá
v dnešnej stresovej dobe poskytuje určité uvoľnenie, návrat k prírode.
Na zasnežených planinách nestretávate veľa ľudí a často ste odkázaný
sám na seba. Chopok, severná a hlavne južná strana sú ideálnymi terénmi
na freeride. Dnes sa riziko, spojené s voľným lyžovaním, dá už aj
pripoistiť. Poisťovne ponúkajú špeciálny produkt zahŕňajúci aj
poistenie pre prípad zásahu horskej služby, pretože na Chopku pamätáme na
aj to, že sa freeridestom môže niečo stať.
Freeride, vrátanie jazdy na vrstevnice kolmo dolu kopcom, som zažil
len na bežkách. Pričasto v drvivom štýle „na partizána“, väčšinou
s ťažkým batohom na chrbte. Pred časom som totiž robil výkonnostnú
turistiku, čo mi spolu s rekreačným lezením ostalo dodnes. No
spolumajiteľka LIPTOURu, vaša pani, JUDr. Jana Palovičová – Harvanová,
bývalá československá reprezentantka a na domácej pôde na Chopku
trojnásobná víťazka Veľkej ceny Nízkych Tatier, je doteraz vynikajúcou
lyžiarkou a vy, aj keď ste ako člen našej päťbojárskej reprezentácie mal
iné športové špecializácie, tiež. Pán doktor, ako obaja vo svete
podnikania zhodnocujte to, čo ste získali vďaka vrcholovému športu?
To, čo s manželkou máme za sebou na rôznych reprezentačných úrovniach,
zanechalo v človeku veľmi veľa. Predovšetkým sú to dispozície a chuť
bojovať. Šport utvára váš vzťah k ostatným ľuďom a k zmyslu fair
play, čo sa v byznyse dá uplatniť ako základné atribúty. Tí, ktorí si
tento prístup zachovávajú, a ktorí to v rámci porevolučnej éry
kapitalizmu nezriedka vo voľnej súťaži obstali, z toho môžu dnes
ťažiť. Vrcholový šport bol pre nás užitočnou prípravnou etapou pre
stanovenia si súčasných priorít. To, čo nás naučil (nech sú to
lyžiarske skúsenosti a športové umenie mojej manželky či jazda na koni,
plávanie, beh, šerm, streľba – teda niektorý z mojich päťbojárskych
športov), teraz zhodnocujeme v rámci práce v cestovnom ruchu. Nielen pre
tvorbu programov, ale aj pri organizovaní – logistiky dopravy, pobytov ap.
Oproti ostatným – azda ani netreba ich označovať ako konkurenciu – nám
naše životné športové etapy, vrátanie golfu, ktorý dnes robíme
prioritne, dávajú navrch. Vieme posúdiť možnosti, čo z pohľadu biznisu,
na základe analýzy – dopytu i ponuky trhu, môžeme a čo nemôžeme.
Osobná skúsenosť s lyžami nielen manželky, ale aj moje (obaja sme
vyrástli na lyžiach, a ja už som dvadsaťpäť rokov dobrovoľným členom
Horskej služby) je veľkou devízou. Napokon, nie jeden raz sa nám oplatilo
osobne skontrolovať lyžiarsky svah pred tým, ako sme naň poslali klientov.
V prípade ľudí, ktorí v rámci cestovného ruchu robia takýto segment
byznysu ako my, je to obrovská konkurenčná výhoda. Turisti – objekt
nášho podnikania – sú totiž niečo podstatne iné ako napríklad krabice
s topánkami, ktoré možno v piatok odložiť do regálu v obchode a
v pondelok ich z neho vybrať. Ako ste pán doktor povedali, turista
prichádza na Slovensko kvôli Slovensku a pokiaľ si ho chce Slovensko (najmä
slovenská ekonomika) udržať, vrátanie toho, aby sa k nám opakovane vracal,
musí sa o tohto turistu zodpovedne a permanentne starať. A je jedno či je
sobota, nedeľa či sviatok. Treba mu byť neustále po ruke. Prostredníctvom
servisu dobre fungujúcich štátnych aj samosprávnych inštitúcií,
zamestnancov cestovných kancelárií, hotelových delegátov, vrátanie nás
top manažérov a majiteľov podnikateľských subjektov cestovného ruchu.
Českom hýbe aktuálna téma, a to podpora golfovej turistiky a jeho
presadzovanie sa ako golfovej turistickej destinácie.
Golfovú turistiku vnímam ako absolútny vrchol incomingového cestovného
ruchu. Golf je ideálny šport pre ľudí, ktorý chcú život prežiť
aktívnym pohybom. A aj medzi českou klientelou LIPTOURu je veľa takýchto
ľudí. Golf nevnímam ako módny výstrelok alebo prestížnu a imidžovú
záležitosť. Pre mňa osobne golf veľa znamená. Psychicky ako aktívny relax
v prírode a aj filozoficky, pretože základným pravidlom golfu je fair
play – poctivosť. Ten, kto v golfe párkrát zaklame, nemá šancu, lebo
ostatní to vidia a spoznajú a dotyčný zrazu zistí, že je sám. Systém
automaticky vypudzuje takých, ktorí na golfové ihriská nepatria. Golf na
seba viaže kvalitnú, ekonomicky aj spoločensky dobre situovanú klientelu.
Vrcholový golf je drahá záležitosť. A golfoví turisti – spomedzi
všetkých skupín turistov – sú klienti, ktorí najviac míňajú. LIPTOUR
v rámci golfovej turistiky na predhorí Demänovskej doliny pripravuje
výstavbu golfového ihriska, ktoré sa stane súčasťou turistickej
infraštruktúry tohto územia. Bude to dvadsaťsedemjamkové ihrisko
rozliehajúce sa na stodvadsiatich hektároch podhoria, na pôvodnom meandri
horskej riečky Demänovka. Fenomén golf je analogický so segmentom aqua,
ktorí už do REGIONu TATRY pritiahol a priťahuje obrovské množstvo turistov.
Sme presvedčení, že jeho existencia výrazne zvýši turistickú
atraktivitu – bonitu Demänovskej Doliny. Vidíme, čo sa deje na druhej
strane Chopku, na Táloch, kde už pár rokov funguje nádherné
osemnásťjamkové golfové ihrisko. Vďaka jemu tento mikroregión získal na
bonite, a to nielen z pohľadu zhodnotenia stavebných pozemkov. V neposlednom
rade aj tým, že tam teraz generujú oveľa väčšie maloobchodné inkaso,
lebo Tále navštevuje podstatne viacej solventnejších turistov.
A čo ostatné kúty Slovenska a golfová turistika?
Čo sa týka rozvoja golfovej infraštruktúry, má Slovensko, na rozdiel od
Česka, podstatný handicap vďaka svojej legislatíve. Veľké investície do
infraštruktúry cestovného ruchu na Slovensku brzdí obrovská rozdrobenosť
vlastníckych vzťahov k pozemkom. Narážame tu na to, že sa Slovensko
z pohľadu majetkoprávnych vzťahov v minulosti riadilo tereziánskymi
zákonmi. To znamená, že na Slovensku dedili vždy všetci a nie najstarší
potomok ako na českom území. Kedysi pred stáročiami panovníci darovávali
obciam majetky. Väčšinou lúky, pasienky a lesy. Tie išli do podielového
spoluvlastníctva. Máte napríklad parcelu so sto metrami štvorcovými, a na
nej aj vyše sto spoluvlastníkov. Spoločenstvám vlastníkov, tzv. urbárom,
komposesorátom alebo spoločenstvám bývalých vlastníkov patrí napríklad
celé severné Slovensko a veľká časť východného. Súčasný právny stav
u takýchto pozemkov de facto neumožňuje reálnu dispozíciu s pôdou,
pretože ku nej je potrebný súhlas všetkých vlastníkov. Predstavte si
urbár Ploštín, ktorý má niekoľko stovák členov. Na to, aby mohol niečo
odpredať, je v daný moment potrebný súhlasov všetkých členov. To je
nemožné už len preto, že tam dnes prebieha dvadsať dedičských konaní.
Čiže dispozícia s takýmto majetkom je nereálna. Toto si musí Slovensko
vyriešiť nejakým legislatívnym krokom. Ďalší veľký a ťažko
riešiteľný problém máme s ochranármi prírody a environmentalistikou.
Na Slovensku sa chráni zbytočne veľa vecí a chráni sa zle. Často sa
s tým stretávame v súvislosti s Vysokými Tatrami, kde po katastrofálnej
veternej smršti pred tromi rokmi „ochrancovia prírody“ sabotujú
akúkoľvek aktivitu. Vysoké Tatry potrebujú novú zonáciu, kde sa
v jednotlivých zónach určia dispozície. Dodnes je iba na papieri a aj to je
iba návrh zónacie. Ak chceme niečo chrániť, vytipujme si, čo treba
chrániť a pripusťme aj iný stav, ako nastolili rezolútne militantné
„ochranárske“ stanoviská. Nám v cestovnom ruchu je jasné, že prírodu
si treba chrániť, pretože keď si ju zničíme, nikto k nám na Slovensko
nepríde. No, treba nájsť rozumný kompromis – symbiózu medzi rozvojom
cestového ruchu a ochranou prírody, umožňujúci trvalo udržateľný rozvoj.
Súčasný stav vyvoláva sociálnu nestabilitu a hospodársku stagnáciu
spojenú s vysokou mierou nezamestnanosti. Ja osobne veľa exponentov z radov
tzv. „ochrancov prírody“ považujem za námezdných teroristov. Je ich na
promile a kričia na desiatky percent. Je to zaujímavý fenomén, aký má ich
kričanie dopad. Možno preto, že v prípade každej environmentálnej témy
je človek mäkší a mechanicky prijíma to, čo je hlásané ako danosť. Mali
by sme sa zamyslieť „cui bono“ – v čí prospech kričí.
Pán doktor, aká je vaša prognóza budúcnosti REGIÓNu TATRY?
Infraštruktúra
V prípade dobudovania infraštruktúry cestovného ruchu vo Vysokých Tatrách
a po skvalitnení horských dopravných zriadení v Nízkych Tatrách,
dobudovaní ubytovacích segmentov a masívnych investícií do turistického
využitia termálnej vody v kombinácii s pribúdajúcimi golfovými
ihriskami, vidím REGIÓN TATRY ako ideálny ciel smerovania ďalších nových
turistov. Nemyslím len z okolitých krajín, ale aj z ostatných európskych
aj zámorských.
Ľudské zdroje
REGIÓN TATRY bol v novodobej histórii vždy postavený na cestovnom ruchu.
Ľudia, ktorí v ňom žijú, sú navyknutí slúžiť turistom –
poskytovať služby v cestovnom ruchu. Cestovný ruch, to nie sú len
strediská a zariadenia, ale aj to, kto v nich pracuje, zabezpečuje turistom
servis. Liptov a vôbec REGIÓN TATRY má oproti ostatným výhodu v tom, že
tu vždy bolo povedomie slúžiť návštevníkom a turistom. Tunajší ľudia
sú pripravení byť pracovníkmi, ktorým je jasné, kde a prečo pracujú. To
znamená, že hosť – turista prináša prosperitu a ekonomické istoty im
i ich rodinám. Veľkú prednosť REGIÓNu TATRY vidím aj v odbornom
školstve. V Poprade, v Liptovskom Mikuláši, v Kežmarku aj v Brezne sú
hotelové školy, ktoré pripravujú budúcich profesionálov
cestovného ruchu.
Doprava
Z pohľadu diaľnice D1 je dopravná dostupnosť do REGIÓNu TATRY veľmi
dobrá. Železničné spojenie, po osi západ – východ je dostačujúce a
z českých krajín ideálne. Oživenie prevádzky Medzinárodného letiska
Poprad-Tatry, ktoré by umožňovalo zintenzívniť príliv strednej a
solventnejšej klientely, vidím len ako otázku krátkeho času. Aktivity
SkyEurope (momentálne zabezpečuje dopravné spojenie z Londýna, čo už
pociťujeme, lebo klientely z Veľkej Británie pribúda), ako aj ostatných
regulárnych leteckých spoločností ČSA a LOTu, sú pre turistický REGIÓN
TATRY kľúčové. Každý rozvoj cestovného ruchu sa totiž začína a končí
kvalitnou dopravou. Množstvo požiadaviek partnerov napríklad zo Škandinávie
je nerealizovateľných z dôvodu absencie leteckých spojení. Končí sa na
tom, že nemáme možnosť dopraviť k nám rýchlo týchto ekonomicky slušne
situovaných klientov zo vzdialených krajín.
Spoločenský dopyt
Ľudia, ktorí sú v čele Slovenskej republiky, ale aj v samosprávach na
rôznej úrovni, si začínajú uvedomovať, že cestovný ruch je strategický
priemysel, ktorý z hľadiska dlhodobej perspektívy prináša našej krajine
väčší efekt než napríklad automobilky, ktoré tu dnes sú, ale zajtra tu
byť nemusia. My, čo robíme v cestovnom ruchu, vravíme, že nepotrebujeme
priame podpory. My len potrebujeme to, aby nás nikto nebrzdil a nepodrážal
nám nohy. Aby bola komplexne riešená environmentálna problematika a aby sa
predpokladané legislatívne úpravy či vo vzťahu k vlastníkom pôdy,
prípadne vo vzťahu k priamemu výkonu činností a ich väzieb v cestovnom
ruchu, riešili promptnejšie a ústretovejšie.
LIPTOUR
Slovensko, predovšetkým vďaka svojmu prírodnému potenciálu a
rozvíjajúcej sa infraštruktúre cestovného ruchu, je pripravené prijímať
ďalšie stovky tisícov turistov ročne. S veľkou radosťou aj českých,
ktorí k nám znova prichádzajú vo veľkom počte. Máme ich radi, pretože
Česi sú nám najbližší. Nielen tým, že medzi nami nie je jazyková
bariéra, ale aj mentálne. LIPTOUR disponuje hotelovými kapacitami, ktoré vie
prijímať aj štyristo až päťsto účastníkov kongresov. Naša parketa je
viacej v organizovaní, kedy vieme zabezpečiť pre veľké aj menšie
spoločnosti športové, zážitkové, aktívne aj liečebné a relaxačné
pobyty spojené s pracovnými programami.