
Eliminovat bezpečnostní rizika na území České republiky
Před hlavní lázeňskou a turistickou sezonou Všudybyl požádal o rozhovor náměstkyni ministryně pro místní rozvoj České republiky pro řízení Sekce regionálního rozvoje Ing. Kláru Dostálovou.
Před hlavní lázeňskou a turistickou sezonou Všudybyl požádal o rozhovor náměstkyni ministryně pro místní rozvoj České republiky pro řízení Sekce regionálního rozvoje Ing. Kláru Dostálovou.
sú zaujímavé už svojím názvom. Etymológovia pôvod názvu Pescan
hľadajú v slove piesok. Prvé osídlenia vznikali na piesčitej pôde okolo
rieky Váh. Archeológovia tu a v blízkom okolí našli neuveriteľne
zaujímavé nálezy kostí pravekých zvierat a stôp osídlenia pravekým
človekom, ktoré svedčia o tom, že ich do úrodného údolia prilákali
horúce pramene. Mimoriadne vzácnym nálezom z tohto regiónu je malá soška
ženy z mamutieho kla, známa ako Moravianska Venuša. Jej vek vedci odhadujú
na 22 860 rokov. Hovorí sa, že liečivé účinky prameňov objavili rímske
légie. Kone Rimanov boli po dlhej a namáhavej ceste také unavené, že už
nemohli pokračovať ďalej. Vojaci sa teda rozhodli oddýchnuť si niekoľko
dní na rozbahnenej lúke pri Váhu. Po tomto oddychu vraj neobyčajne svieži
pokračovali v ceste. Prvá písomná zmienka o Piešťanoch je uvedená
v Zoborskej listine z roku 1113. Budúca sláva a medzinárodná známosť
Piešťan ako kúpeľného mesta sa začala rodiť v druhej polovici
17. storočia. V 15. – 17. storočí v strednej Európe narastá odborný
záujem o liečivé kúpele a minerálne vody. V roku 1642 český vzdelanec
Adam Trajan Benešovský z Benešova v oslavnej básni „Saluberrimae
Pistinienses Thermae“ oslávil svojimi veršami liečivé účinky
Piešťanských kúpeľov. Lyricky opísal dravú rieku s pltiskom, panský
dom, šľachticov i sedliakov, úrodné údolie a zástupy ľudí, ktorí na
jar, keď príroda ožívala, prichádzali ponoriť sa do horúcich kúpeľov a
bahenných jám. Šľachtici, vlastníci pozemkov, začali stavať nad prameňmi
kúpeľné budovy. Tak vznikli prvé budované kúpele aj v Piešťanoch.
V roku 1821 zemepán Piešťan gróf Jozef Erdödy, nitriansky župan a
štátny minister viedenskej vlády, začal s výstavbou prvých vaňových a
bazénových kúpeľov. Prvé zrkadlisko v Piešťanoch a prvý kúpeľný
dom – klasicistické Napoleonské kúpele I., dal postaviť po skončení
napoleonských vojen na uzdravovanie ranených vojakov (1822). Začiatok
progresívnych racionálnych zmien v metódach piešťanskej liečebnej kúry
znamenal príchod MUDr. Františka E. Scherera, priekopníka modernej
balneoterapie, ktorý pôsobil v Piešťanských kúpeľoch od roku 1829 do
roku 1837. Rozhodol sa pre individuálny prístup pri predpisovaní liečebnej
kúry podľa vopred stanovenej diagnózy a na základe pokročilosti štádia
choroby pacienta. Rozhodujúca éra v rozvoji Piešťanských kúpeľov je
spätá s menom rodiny Winterovcov. Na začiatku 20. storočia tu vyrástli
v secesnom štýle kúpeľný hotel Thermia Palace s budovou balneoterapie
Irma (1912), ďalej kúpeľný hotel Pro Patria (1916) a v rokoch tridsiatych
vo funkcionalistickom štýle hotel Excelsior (dnes Jalta). Otec Alexander a
neskôr jeho synovia, predovšetkým Ľudovít a Imrich sa zaslúžili o rozvoj
kultúry a spoločenského života v Piešťanoch a po prvý raz sa usilovali,
aby to bol spoločný záujem mesta i kúpeľov. Dali základ Balneologickému
múzeu, pozývali do Piešťan mladých talentovaných lekárov.
K najvýznamnejším patrili František Ernest Scherer, Adalbert Wagner,
Hermann Alter, Samuel Weinberger, Koloman Fodor, Eduard Weisz, otec a syn
Zigmund a Leo Alexandrovci, Vratislav Kučera, Eduard Cmunt, Ladislav Schmidt,
Jozef Brežný, Gejza Vámoš, Štefan Kollár a iní. Za obdobia vedenia
kúpeľov Winterovcami sa zlepšili cesty, doprava, vybudovali sa školy, nová
pošta, peší Kolonádový most so symbolom kúpeľov – bronzovou sochou
muža, lámajúceho barlu, unikátne kúpalisko Eva. Na Kúpeľnom ostrove bolo
vybudované prvé golfové ihrisko na Slovensku. Piešťany sa stali centrom
významných golfových turnajov, tenisových súťaží a šachových
majstrovstiev, ale aj koncertných vystúpení, tanečných súťaží,
automobilových pretekov Concours d'Elegance.