Eliminovat bezpečnostní rizika na území České republiky

Před hlavní lázeňskou a turistickou sezonou Všudybyl požádal o rozhovor náměstkyni ministryně pro místní rozvoj České republiky pro řízení Sekce regionálního rozvoje Ing. Kláru Dostálovou.


Archiv vydání

2024 | 2023 | 2022 | 2021 | 2020 | 2019 | 2018 | 2017 | 2016 | 2015 | 2014 | 2013 | 2012 | 2011 | 2010 | 2009 | 2008 | 2007 | 2006 | 2005 | 2004 | 2003 | 2002 | 2001










































Cisárove nové šaty v ochrane prírody a cestovný ruch

Príspevok Mgr. Jozefa Vojteka z občianskeho hnutia Matej Korvín zo Slovenskej republiky upozorňuje na nebývalé praktiky Európske Únie, ktorých je Slovensko aj Česko a ich turistický priemysel obeťou.

Napriek všetkým vymoženostiam
modernej civilizácie sa súčasný človek pri každej vhodnej príležitosti podvedome vracia, keď aj nie úplne, tak aspoň symbolicky, do svojho „pôvodného domova“. Do prostredia, ktoré vo väčšej alebo menšej miere pripomína prostredie korún stromov tropického dažďového pralesa. Biologicky sme, či si to mienime pripustiť, alebo aj nie, potomkami primátov, ktorí sa vyvinuli a žili milióny rokov práve tu. Pri takomto tvrdení pritom vôbec nespochybňujem stvoriteľskú úlohu Boha. To by som si nikdy nedovolil.
Možnými príležitosťami pre návrat súčasného človeka do jeho „pôvodného domova“ sú krátkodobý oddych po dennej práci a dlhodobejší oddych počas dovoleniek. Miestami pre takéto návraty sú naše obývačky, záhrady rodinných domov, súkromné a verejné parky a rekreačné oblasti v lesoch.

Z našej primátej minulosti
a korún stromov tropického dažďového pralesa sme si v našej genetickej výbave do našej súčasnej civilizácie priniesli, hoci si to na prvý pohľad možno ani neuvedomujeme, náklonnosť k:

  • sladkostiam (biologicky sme všežravce so sklonom k plodožravosti – a konzumovateľné plody drevín boli sladké);
  • vôňam (zrelých plodov, kvetov, voňavky a osviežovače vzduchu sú iba ich ekvivalenty)
  • farbám (zelená upokojuje);
  • zvukom spájaným v melódiách (spev vtákov, hudba);
  • tichu a jemným zvukom (šelest lístia, zurčanie vody);
  • teplote vzduchu v úzkom rozpätí okolo 25°C;
  • bezvetriu (aj počas silného vetra sa vzduch v korunách stromov lesa takmer nehýbe),
  • jemnému hojdaniu (na konároch stromov);
  • povrchom z dreva.

Z uvedeného dôvodu sú nám nepríjemné napríklad trpká chuť, zápach (rozkladajúcej sa organickej hmoty, ostré svetlo, čierna farba stien, uschnuté porasty rastlín, kakofónia ostrých zvukov veľkomiest, chlad alebo horúčava, víchrica, betónové a iné umelé povrchy.
V priemernej obývačke dnešného panelákového bytu by sme pri podrobnejšom skúmaní našli hneď niekoľko prvkov pripomínajúcich jej obyvateľovi tropický dažďový prales – izbové rastliny s kvetmi, vôňu z osviežovača vzduchu, prítmie, ticho, hudbu, izbovú teplotu dosahovanú v zime radiátorom ústredného kúrenia a v lete povedzme klimatizáciou, akvárium, terárium.

Tendencia obklopovať sa
prírodnými prvkami nie je vlastná iba súčasnému človeku. V minulosti nedávnej i dávnejšej tí, ktorí si to mohli dovoliť, obklopovali svoje sídla francúzskymi alebo ešte lepšie anglickými parkami. Na Slovensku sa dodnes zachovali desiatky takýchto parkov okolo šľachtických kaštieľov.
Uvedené poznatky dnes čiastočne využívajú majitelia firiem na zvyšovanie výkonnosti svojich zamestnancov (zelenou farbou vnútorných omietok pracovných priestorov, pridávaním vôní do klimatizácie budov a pod.). Využívajú ich aj podnikatelia v turistickom ruchu, napríklad umiestňovaním svojich zariadení do historických parkov alebo ešte lepšie – do lesov alebo do ich blízkosti.
Pri skúmaní otázok biologickej podstaty človeka nevyhnutne narazíme na problém, do akej miery je kultúrna krajina Českej alebo Slovenskej republiky schopná poskytovať svojim návštevníkom svojou štruktúrou i svojimi prvkami pocity pohody. Nemenej dôležitou otázkou je, kam tento vývoj poháňaný rôznorodými snahami záujmových skupín modernej spoločnosti smeruje. Smeruje totiž aj do závozu. A smeruje tam aj vďaka nedomyslenej (alebo zlovoľnej?) politike Európskej únie i oboch štátov v oblasti ochrany prírody.

Pod zámienkou ochrany
prírodných procesov sa totiž Európskej komisii i ministerstvám životného prostredia oboch štátov podarilo od roku 2004 „vyrobiť“ v Českej republike i v Slovenskej republike z časti živých smrekových lesov ekologickú katastrofu – akoby po páde meteoritu. „Výroba“ ekologickej katastrofy spočívala v neodstránení zhubných nádorov polomov po víchriciach. V týchto nádoroch sa namnožili metastázy – populácie škodcu smreka obyčajného – podkôrnika (lykožrúta) smrekového. Tento škodca potom v obrovských množstvách napádal a aj zničil okolité zdravé lesy.

Téza o ochrane prírodných procesov
v chránených územiach pritom nemá vecné opodstatnenie. Je iluzórne chrániť teraz prírodné procesy v českých a slovenských lesoch, keď ich predtým desiatky rokov kúpali kyslé dažde v kyseline sírovej pôvodom z nemeckých, poľských a severočeských tovární a elektrární a tím podstatne znížili ich odolnosť. Vecných argumentov proti tejto téze by sa však našlo aj viac.

Uplatňovaním pochybnej tézy
o ochrane prírodných procesov z desiatok tisíc hektárov živých lesov s obrovským a doteraz v zásade nevyužitým potenciálom pre rozvoj turistického ruchu vznikla „mesačná krajina“ mŕtvych lesov, následných polomov a holín. V Českej republike bol takto postihnutý Národný park Šumava, na Slovensku sa rozpadlo asi na 40 lokalitách 70 000 ha smrekových lesov.
Je pravda, tým vznikla aj ponuka pre časť klientov turistického ruchu (vyžívajúcich sa v katastrofách). Lenže na väčšiu časť jeho klientov pôsobí mŕtvy les depresívne a takýmto oblastiam sa radšej vyhne.

Nechať premeniť desiatky tisíc
hektárov živých lesov pod zámienkou modernej ochrany prírody na lesy mŕtve (a pritom nie niekde v Bangladéši, ale v civilizovaných európskych štátoch) pripomína rozprávku H. CH. Andersena o cisárových nových šatách. Cisár si myslí, že keď dvorania nad krásou jeho nejestvujúcich šiat obdivne híkajú, tak to asi bude pravda, hoci on sám nič nevidí. V skutočnosti ho síce všetci považujú za idiota, lenže iba potichu. Odvahu vykríknuť, že je nahý, nájde iba malé dieťa.
Je síce pravda, že od roku 2005 najmä lesníci oboch štátov spolu s časťou odborníkov upozorňovali na hroziace nebezpečenstvo veľkoplošného rozpadu smrekových lesov. Lenže proti sebe mali druhú časť vedeckej obce, orgány ochrany prírody na čele s Európskou komisiou a najmä farizejské masmédiá.
Ponechaním smrekových lesov na veľkoplošný rozpad si Česká i Slovenská republika okrem hospodárskych, environmentálnych a morálnych škôd vyrobili aj obrovskú medzinárodnú hanbu. A cisárovná Mária Terézia sa obracia v hrobe.
Mgr. Jozef Vojtek, Občianske združenie Matej Korvín


??

??

??

??